Nezmestilo sa do 3. čísla časopisu Naša Žilinská diecéza
Pravda je len jedna – BOH
Rozhovor so súdnym vikárom Jozefom Bagínom
Zdeno Pupík, Beáta Jarošová
Tvrdí, že kánonické právo nie sú len paragrafy, naopak tieto normy obsahujú nesmiernu Božiu lásku. O cirkevnom súde, práci jeho sudcu aj o „prípade" Ježiš sme sa zhovárali so súdnym vikárom Jozefom Baginom.
Čo je náplňou práce cirkevného súdu? Aké kauzy riešite najčastejšie?
Žilinský diecézny biskup je zo svojho úradu nositeľom súdnej moci v Žilinskej diecéze. Súdnu moc v diecéze vykonáva osobne, ale spravidla ju vykonáva prostredníctvom Cirkevného súdu Žilinskej diecézy. Personál cirkevného súdu Žilinskej diecézy tvoria súdny vikár, sudcovia, obhajcovia zväzku, promótor spravodlivosti a notári. Každého menuje diecézny biskup. Pre prácu v cirkevnom tribunáli sú stanovené akademické stupne z kánonického práva alebo dišpenz Apoštolskej stolice. Prácu cirkevného súdu riadi súdny vikár. Cirkevný súd Žilinskej diecézy je súdom prvej inštancie pre Žilinskú diecézu a je kompetentný pre všetky typy prípadov podľa noriem procesného práva. Cirkevný súd Žilinskej diecézy je z rozhodnutia žilinského diecézneho biskupa kompetentným aj pre kauzy „super rato". Ide o manželstvá uzatvorené, ale nekonzumované. Najčastejšie riešime manželské záležitosti, keď sa na cirkevný súd obracajú ľudia, ktorým stroskotalo manželstvo. Teda ide o manželské kauzy. Nakoľko v cirkvi „rozvod" neexistuje, cirkevný súd skúma, či dané manželstvo bolo platne uzatvorené. Cirkevný súd „nerozvádza". Nie je našou úlohou vyhlásiť čo najviac manželstiev za neplatné. Našou úlohou je hľadať pravdu. Pred Bohom, aj pred vlastným svedomím. Každý sudca musí vlastniť tzv. morálnu istotu o danom manželstve. Ak má pochybnosť, či je manželstvo platné, teda nemá istotu o nulite manželstva, cirkevné právo žiada, aby sa priklonil k platnosti manželstva. Totiž každé manželstvo má priazeň práva, preto v pochybnosti treba trvať na platnosti manželstva, kým sa nedokáže opak. (kán. 1060)
Všetko okolo nás sa mení, aj právo. Vyvíja sa nejako cirkevné právo?
Áno, všetko sa okolo nás mení. Menia sa aj paragrafy a mnohí ľudia by ich chceli meniť podľa ľubovôle tak, ako im vyhovuje. Aj v dejinách Cirkvi poznáme prípady, keď z titulu moci chceli panovníci zasahovať do kánonického práva. Spomeňme si na záležitosti okolo kráľa Henricha VIII. a jeho právoplatnej manželky Kataríny Aragónskej a Anny Boleynovej. Cirkev jednoznačne povedala, že manželstvo Henricha VIII. s Katarínou je platné a nemohla prijať jeho manželstvo s Annou. Samozrejme Cirkev nie je strnulá, reaguje na požiadavky doby, ale má dané princípy, ktoré žiada rešpektovať Pán Boh. Samotné kánonické právo sa vyvíja, poznáme mnohé historické spisy, ktoré pojednávali o normách zaväzujúcich v Katolíckej cirkvi. Zvlášť od tej doby, ako boli zákony Rímskej ríše v zostavené v Corpus iuris, bola snaha, aby aj všetky zákony Cirkvi boli zhrnuté v jeden celok. Je známe, že zákony, ktoré boli vynesené pred Gratiánom (z r. 1140 – 1150) sa nazývali starým právom; z doby od Gratiána do Tridentského snemu (1545 – 1563) novým právom - aj keď nám sú už veľmi dávne; z doby po Tridentskom sneme, najnovším právom. Prvý raz Katolícka cirkev sformovala svoje normy do Kódexu kánonického práva, ktorý bol vydaný v roku 1917. Bol spracovaný z príkazu Pia X., vyhlásený pápežom Benediktom XV. Postupne sa však ukazovali nové skutočnosti a Cirkev vedomá si toho, že chce čo najlepšie slúžiť Božiemu ľudu, hľadala normy, ktoré na jednej strane budú vychádzať z Božieho práva a zároveň budú v danej historickej dobe slúžiť a pomáhať ľuďom. Niektoré veci sa však menia. Napríklad Ján Pavol II. v Kódexe kánonického práva v roku 1983 zaviedol právny inštitút "Odpadnutie od Cirkvi formálnym úkonom”, ktorý bol spätý s katolíckym spôsobom uzavierania manželstva v prípade, ak aspoň jeden zo snúbencov bol katolíkom (porov. kán. 1117, kán. 1086 a kán. 1124). Znamenalo to, že ak katolík odpadol od Katolíckej cirkvi formálnym úkonom, nebol viac viazaný uzavierať manželstvo kánonickou formou a cirkev uznávala platnosť jeho manželstva okrem prípadu, žeby manželstvo uzavieral s katolíkom, ktorý – na rozdiel od neho – neodpadol od Katolíckej cirkvi. Terajší pápež Benedikt XVI. apoštolským listom Motu proprio Omnium ad mentem z 26.10.2009 právny inštitút odpadnutia od cirkvi formálnym úkonom zrušil a platí, že každý katolík – či chce alebo nechce – ak bol v Katolíckej cirkvi pokrstený alebo do nej prijatý, musí manželstvo uzavrieť katolíckym cirkevným spôsobom.
Kongregácia pre náuku viery vydala upravené normy o deliktoch proti viere a najťažších deliktoch spáchaných tak proti mravom, ako aj proti sláveniu sviatostí. Cirkev pracuje na obnovení noriem svojho trestného právneho systému. V práci Rímskej Roty sudcovia neustále analyzujú normy manželského práva, aby ponúkli nielen vedecké poznatky pre manželský zväzok ako taký, ale aby pomáhali objavovať Božie zámery s manželstvom. Mnohé oblasti kánonického manželského práva napr. bonum coniugum - dobro manželov, incapacitas – neschopnosť, záležitosti kán. 1095, ktorý hovorí o tom, kto je neschopný uzavrieť manželstvo, sú podrobené neustálemu skúmaniu odborníkov. Určite je možné povedať, že aj kánonické právo sa vyvíja. Nikdy však nie takým spôsobom, aby napríklad na roveň manželstva boli postavené iné formy zväzkov, ktoré sú proti Božiemu právu.
Každé právo - či už svetské alebo kánonické - sa nám môže javiť ako také niečo nezáživné, len samé paragrafy. Dá sa v tých strohých vyjadreniach nájsť dostatok priestoru pre krásu života? Nepôsobia na vás všetky tie kauzy, ktoré riešite, tak nejako skľučujúco? Kde čerpáte nádej a optimizmus?
Na prvý pohľad sa každé právo zdá „suché a nezáživné", len samé paragrafy. Ale keď človek viac študuje kánonické právo, zistí, že tieto normy obsahujú v sebe nesmiernu Božiu lásku. Posledný kánon Kódexu kánonického práva z roku 1983 hovorí o tom, že najvyšším zákonom v Cirkvi musí byť spása duší. Celé kánonické právo je zamerané k tomu, aby človeku pomohlo k večnému cieľu. Prečo je v ostrej neprehľadnej ľavotočivej zákrute dvojitá neprerušovaná čiara? Aby vodič nepredbiehal, lebo je to úsek hrozivých dopravných nehôd, kde našli mnohí smrť. Táto úprava na ceste chce pomôcť zachrániť životy! Aj keď mnohí šoféri majú veľa kritických pripomienok. Tak je to aj s Desatorom, tak je to aj s normami kánonického práva. Spása duší aj pre sudcu je tou najvyššou normou. Naša práca na cirkevných súdoch je pastoračnou prácou so špecifickým zameraním. O tejto práci mnohí nevedia, je to práca v tichosti a skrytosti. Je to práca prebdených nocí, keď je ticho a sudca si v pokoji sadne k daným manželským problémom, aby hľadal pravdu o predmetnom manželstve. Každého z nás teší, ak môžeme pomôcť manželom, ich rodinám, deťom. Je to široký záber ľudí, ktorých sa dotýka každá jedna kauza. Je pravdou, že pravidelne počúvame len o tých zlých a nepríjemných situáciách manželstva, mnohí predkladajú skutočne deprimujúce fakty zo svojich životov. (Tí, ktorým sa manželský život vydaril, tí nechodia na cirkevné súdy.) Hľadáme možnosti, ako im pomôcť. Niekedy sa to dá, niekedy ani cirkevný súd nepomôže. Ide totiž o manželstvá nešťastné a neplatné. Ak sú nešťastné, ale v skutočnosti platné, nie je možné vyhlásiť nulitu manželstva. Cirkevného právnika zaujíma všetko to, čo predchádzalo uzatvoreniu manželstva a to, čo bolo v okamihu uzatvorenia manželstva. Samozrejme aj všetko, čo prebieha v manželstve, má vplyv na život v manželstve, ale nevplýva to na platnosť samotného manželstva.
Nádej a optimizmus čerpám vo svojej farnosti, v aktivitách, ktoré máme vo Višňovom, v živote viery a modlitby. Do farnosti sa idem odreagovať a do pastorácie idem znova nabrať nových síl. Práca v cirkevnom súde je náročná a len Pán Boh vie, čo to všetko predstavuje.... Ale On to vidí a to je rozhodujúce!
Skúsenosť so súdom je pre každého z nás zväčša nepríjemná, čo by ste odporúčali nám bežným veriacim, aby sme sa vyhli cirkevnému súdu?
Aby ste sa vyhli cirkevnému súdu je potrebné vstúpiť do manželstva s tým najčistejším úmyslom, že chcete manželstvo také, ako ho chce Cirkev. To znamená jedno, pevné a nerozlučné, teda nie manželstvo na skúšku. Manželstvo žité vo vernosti, s ochotou prijať deti v manželstve, nekladiete manželstvu žiadne podmienky. Dôležité je, aby ste išli do manželstva s láskou, slobodne, bez donútenia, aby ste nezatajili svojej snúbenici/snúbencovi niečo, čo by vážne narušovalo manželský život, aby nebola medzi vami žiadna prekážka. Aby ste mali túžbu vychovať deti v kresťanskom duchu a žiť sviatostne. Je potrebné absolvovať prípravu na manželstvo. Vzdialenú, ktorá začína ešte kdesi v detstve tým, že budete žiť ako žiada Kristus. Blízku prípravu, ktorú usmerňuje kňaz so svojimi spolupracovníkmi. Oni vám povedia všetko dôležité pred uzatvorením sviatostného manželstva.
Ja by som však chcel povedať ešte niečo dôležité: Ak príde človeku pozvánka na súd, prebehne mu mysľou všeličo. Každý z nás sa rád vyhne tejto inštitúcii. Ale chcel by som vám, milí čitatelia, predstaviť cirkevný súd ako inštitúciu, ktorá je trochu iným súdom ako je možno zafixované v mysliach ľudí. Vypočúvanie prebieha tak, že osoba vypovedá v prítomnosti sudcu - kňaza a v prítomnosti notára. Na začiatku je zloženie prísahy, ktorá človeka zaväzuje k pravdivosti pred Pánom Bohom aj vlastným svedomím. Každý súd má požiadavku, aby tam odznela pravdu. O to viac cirkevný súd. I keď pravda je často krát subjektívna, záleží nám na tom, aby stránky alebo svedkovia, ktorí prídu vypovedať na cirkevný súd v rozličných záležitostiach, hovorili pravdu. Využijem aj túto príležitosť, ktorú mi dáva náš diecézny časopis, aby som požiadal všetkých vás, ktorí sa možno v budúcnosti ocitnete v situácii, že vás cirkevný súd pozve ako svedkov v niektorých záležitostiach, aby ste sa nebáli prísť. Ide nám o pravdu pred tvárou Všemohúceho Boha. Aj sudcom sa lepšie rozhoduje, keď majú pred sebou výpovede obidvoch strán, nielen jednej. Oni musia rozhodnúť podľa svojho svedomia, raz sa budú za každý rozsudok zodpovedať pred spravodlivým Bohom a preto príďte na cirkevný súd s pokojom a rozvahou, že chcete poslúžiť pravde. My vás na cirkevnom súde nebudeme vešať ani na škripec, ani vám neublížime, vždy si budeme vážiť každého z vás, ktorý je ochotný s nami hľadať pravdu o skúmanom manželstve.
V týchto dňoch sa v kostoloch čítajú pašie, kde sme svedkami súdneho procesu s Ježišom. Ako tento prípad vnímate vy ako cirkevný sudca?
Je potrebné, aby každý súdny proces bol spravodlivý. Najvyšším sudcom je Boh. Stará latinská zásada, aby bola vypočutá aj druhá strana, bola v tomto prípade postavená mimo hru, lebo vopred bolo Židmi rozhodnuté, že bude lepšie, keď jeden človek zomrie za ľud. (Jn 11,50) V tomto roku „B", keď čítame evanjeliá od sv. Marka, sme v pašiách na Kvetnú nedeľu počuli, že veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvá proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. Niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili. Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. (porov. Mk 14, 55 – 59) Človekom bez chrbtovej kosti je aj Pilát. V Jánových pašiách Veľkého piatku povedal Pilát Židom, aby si vzali Ježiša a súdili ho podľa svojho zákona. Židia mu odpovedali, že oni nesmú nikoho usmrtiť. (Jn 18, 31 – 32) A keď Kristus hovorí, že prišiel vydať svedectvo pravde, Pilát sa pýta, čo je pravda? Ale Piláta pravda nezaujímala! Tvrdí, že nenachádza na Kristovi nijakú vinu, ale aj tak ho dá zbičovať. Vedel, že Pána Ježiša veľkňazi vydali zo závisti. Po kriku ľudu, aby Ježiša ukrižoval, Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša (porov. Mk 15, 10 – 15). Požiadavka Židov, že majú zákon a podľa zákona musí Ježiš umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna, ho ešte viac vyľakala. Kristus mu argumentuje: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora." A sv. Ján dodáva, že od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť Ježiša (Jn 19,12). Ale Pilátova túžba po moci, aby ešte zostal vládnuť medzi Židmi a nepohneval si cisára, ho robila neschopným spravodlivo riešiť tento proces.
Svedkovia, ktorí sú tak dôležití aj pre cirkevný súd, v procese s Ježišom úplne zlyhali, lebo klamali a krivo svedčili. Sudcovia, ktorí mali posúdiť Ježiša, jeho skutky, či úmysly, boli zaslepení nenávisťou, zlobou, strachom, túžbou po moci. Z hľadiska procesného práva by bolo iste zaujímavé, ak by Ježiš dostal advokáta vo Veľrade alebo pred Pilátom. Ale predsa Ježiš musel podľa Židov zomrieť, všetko tomu podriadili a oni nepotrebovali objektívny proces, ak to možno vôbec procesom nazvať. Ak by tento súd použil prípadne znalcov, ktorí by sa vyjadrovali napr. k uzdravenému Bartimejovi, vzkriesenému Lazárovi, či okrádajúcemu Zachejovi, ktorý radikálne zmenil svoj život, bolo by to veľmi zaujímavé. Nielen „súd" s Ježišom, ktorému chýbali základné atribúty, bol zmanipulovaný. Koľko ľudí v dejinách zomrelo preto, lebo pravda nebola rešpektovaná. Pravda je len jedna a tá je u Boha. Často ju nevlastnia ani tí, ktorí majú moc, či sú nadriadení.
Ste správcom farnosti Višňové a aj šéfom cirkevného súdu. Dá sa to všetko stíhať? Ako to zvládate?
Je to náročné, ale mám dobrého pána kaplána Vladimíra Tomáša, ktorý mi veľmi svedomite pomáha vo farnosti. Mám dobrých spolupracovníkov na cirkevnom súde: pani notárku, sudcov, obhajcov manželského zväzku, kňazov – notárov. Z toho ľudského hľadiska: všetko je o vzťahoch a ľuďoch. Ak si vieme veci prediskutovať, naplánovať, ak sa vieme dohodnúť, všetko sa dá krásne stihnúť. Jeden môj priateľ s úsmevom hovorí, že keď máte veľa práce, nerobíte hlúposti, lebo nemáte na ne čas... Samozrejme, každá práca, nech je akokoľvek dôležitá, či je vo farnosti, alebo na cirkevnom súde, musí byť premodlená. O to sa snažím. Máme vo farnosti veľa aktivít, Višňové je pútnické miesto, modlíme sa nielen na Fatimských slávnostiach, ktoré sú vždy v 13. deň mesiaca, ale aj pri pravidelných adoráciách. Uvedomujem si, že bez poctivej modlitby a života viery, by to bola všetko len prázdna bublina. Keď sa mal Tomáš Akvinský vyjadriť, odkiaľ čerpal takú veľkú múdrosť, povedal: „Pred oltárom a pred krížom som sa naučil viac ako z kníh." Snažím sa pravidelne aj s farníkmi kľačať pred bohostánkom a pred krížom. Hneď po smrti Jána Pavla II. sme sa začali vo Višňovom modliť za jeho blahorečenie, on nám pomáha z neba, máme teraz aj relikviu jeho krvi. A tak kľačíme pred Bohom a z toho žijeme.
Vaše najbližšie plány?
Plánov je veľa. Pre prácu cirkevného súdu by sme potrebovali ešte personálne zosilnieť. Prišli nám dvaja kňazi, ktorí študovali v Taliansku, tešíme sa na ďalších, ktorí sa vrátia zo štúdií. Snažíme sa neustále vzdelávať, analyzovať rozsudky Rímskej Roty, ktoré sú pre našu prácu dôležitým materiálom. V týchto dňoch pripravujeme ďalší študijný materiál pre pracovníkov cirkevného súdu, aby sme mali v slovenčine potrebnú aktuálnu náuku, ktorou môžeme argumentovať v rozsudkoch podpísaných diecéznym tribunálom v Žiline.
Vo farnosti Višňové je tiež veľa aktivít a plánov. Okrem všetkých dôležitých oblastí života farnosti, čakajú nás mnohé púte, je potrebné pripraviť duchovný program. Keďže pán biskup Tomáš vyhlásil Rok sv. Cyrila a Metoda, každú nedeľu sa snažím na pokračovanie „rozoberať" život sv. Cyrila a Metoda a „uživotňovať" ho v našej dobe. Pokračujeme vo Fatimských slávnostiach, kde sa zamýšľame nad encyklikami bl. Jána Pavla II.