O projekte

Pojem pastoračné plánovanie sa objavil v dokumentoch Talianskej biskupskej konferencie na začiatku sedemdesiatych rokov XX. storočia. Neskôr sa začal používať termín pastoračné programovanie alebo projektovanie. Existuje množstvo výborných kníh vo svetskej sfére o význame strategického plánovania, o efektívnom riadení. A to sú problematiky, ktoré musia ovládať aj ľudia pôsobiaci v Cirkvi. Aby sme vedeli pomenovať, čo konkrétne chceme dosiahnuť – aké ciele, akými cestami sa k cieľom dostaneme, aké budeme pri tom používať nástroje, kto bude za konkrétne úlohy zodpovedný, či a ako sa budú úlohy a ciele kontrolovať... 

To všetko je proces a sme presvedčení, že tento proces je riadený Duchom Božím. Aj Svätý Otec Benedikt XVI. v encyklike Deus caritas est (DCE) okrem iného píše: „K spontánnosti jednotlivca treba pridať aj plánovanie, predvídanie a spoluprácu s inými inštitúciami" (DCE 31). Improvizácia má svoje čaro (aj v pastorácii), ale systematický prístup je predsa len prejavom (pastoračnej) zrelosti. Neraz je možné sa stretnúť s názorom, načo sa majú pripravovať nejaké plány pre Cirkev. Mnohým to pripomína päťročnice za socializmu. Nehovoriac o hlasoch, či nám nestačí pôsobenie Ducha Svätého... Myslím, že je na čase hovoriť o plánovaní aj v našich podmienkach života Cirkvi. 

Pastoračný plán: 

1. pomenováva aktuálnu pastoračnú situáciu 
2. jasne definuje priority a ciele
3. má zadefinovanú metódu, nástroje, osobnú zodpovednosť, verifikáciu po etapách a možnosť modifikácií.