Sestra Pia - Boh rozbil moje predstavy o povolaní
Prvý raz som pocítila niečo vo svojom srdci, keď som mala okolo jedenásť rokov. Bolo to viac dní za sebou, po svätom prijímaní. Silná pokojná radosť a volanie – byť iba pre Ježiša...
Text Sestra Pia Litvajová
CESTA K ZASVÄTENIU
A aká bola cesta k
zasväteniu? Dalo by sa povedať kľukatá a dobrodružná. Dnes vidím, že to všetko,
čo som prežila pred vstupom do kláštora, bola Božia láska a jeho milosť,
pretože v tomto období (11 až 27 rokov) som mohla osobne zakúsiť a spoznať
Božie milosrdenstvo a jeho moc ako zároveň aj seba samu – svoje slabosti a
hriechy, ktoré ma pokorili a pripravili na prijatie daru zasväteného
života, totiž byť nevestou a manželkou Ježiša Krista. To znamená konkrétne
prejaviť to isté milosrdenstvo, ktorým som bola ja obdarená a milovať ako
On, jeho láskou. Boh má svoj čas. On má iné plány (ako človek) – našťastie, tie
najlepšie! Na ceste za povolaním mi bola najväčšou pomocou Neokatechumenátna cesta
– ovocie II. vatikánskeho koncilu. Je to jednoducho: žitie krstných sľubov v spoločenstve
Cirkvi a snaha nechať sa ňou viesť a formovať skrze hlboké stretnutie s Bohom v Eucharistii
a Božom slove.
POVOLANIE
Boh ma povolal práve
vtedy, keď som žila v hriechu. Už od detstva ma oslovovali Ježišove slová,
ktoré povedal Matúšovi sediacemu na mýtnici: „Poď za mnou" (Lk 5, 27)! Vtedy
som však ešte nechápala a nepoznala ich význam. Bolo pre mňa veľmi dobré, že
Boh rozbil moje plány a predstavy o povolaní: nepovolal ma preto, že som
dobrá a svätá, ale len preto, že ma miluje! Slová „poď za mnou" sa stali pre mňa
realitou práve vtedy, keď som žila v hriechu. Nebolo to jednoduché, zdalo sa mi
nemožné nasledovať ho, nemala som silu, iba som túžila nasledovať ho – a to
Bohu stačilo – túžba. Všetko ostatné zariadil On. Preto história môjho povolania
je pre mňa tou najvzácnejšou perlou, kde som stretla Ježiša Krista ako môjho
Spasiteľa, lebo mi ukázal veľkosť svojej lásky k hriešnikovi, ako aj to, že
jemu nie je nič nemožné.
CESTA V POVOLANÍ
Aj tu Boh stále
vyžaduje poslušnosť a otvorenosť pre jeho plány. Vstúpila som do rehole
cisterciánského rádu, kde po niekoľkých rokoch prišlo k zmene. Aby sme mohli
hlbšie a intenzívnejšie žiť ten život, ktorý je našou spiritualitou, opustili
sme cisterciánsky rád a založili nové spoločenstvo, aby sme s vďačnosťou žili
všetko to, čo nás naši rádoví otcovia (sv. Benedikt, sv. Bernard z Clairvaux) učili.
Preto aj meno nášho spoločenstva znie: Sestry z Claraval (podľa sv.
Bernarda z Clairvaux).
ŽIVOT V REHOLI
Žijeme podľa Rehole sv.
Benedikta z Nursie. Sme kontemplatívny kláštor, kde na prvom mieste je modlitba.
Každodenné slávenie svätej omše je
hlavným bodom celého dňa. (Každá sestra hrá, alebo sa učí hrať na nejaký hudobný
nástroj, pre obohatenie liturgie. Tu naozaj využívam všetko, čo som sa naučila
pred vstupom do kláštora). Celodenná (niekedy 24-hodinová) poklona Najsvätejšej
Sviatosti oltárnej je silnou, príhovornou a osobnou modlitbou. Liturgia hodín,
(spievame v latinčine) počnúc od Matutína až po Kompletórium, posväcuje čas
medzi štúdiom a prácou (písanie ikon, výroba sviec, paramentika, práce v
záhrade, práce v domácnosti, vyučovanie...). Každá sestra je obohatením pre
celú komunitu (sme z rôznych národností, aktuálne z 18-tich) a všetky
charizmy sestier slúžia na Božiu slávu a k spoločnému obohateniu spoločenstva.
Práca v tichosti, začatá modlitbou, je len vlastne jej pokračovaním. Sme tu v srdci
Cirkvi a našou misiou je modlitba za konkrétnych ľudí, hlavne tam, kde sme.
ŽIVOT V ZAHRANIČÍ
Nie je to vždy ľahké.
Žijem to spolu s Ježišom. On sa tiež musel sťahovať do Egypta ešte ako malé
dieťa. Tiež žil mimo svojho domova ako „hosť" tu na zemi. Veď On opustil nebo –
svoj ozajstný domov a stal sa človekom… preto žiť v zahraničí, mimo svojej
vlasti, patrí tiež do nasledovania Krista. Je to pre mňa miesto stretnutia s
Ježišom. Keď idem do iného domu nášho spoločenstva (napr. do Peru), idem tam s
ním, ideme spolu. Minulý rok som prežila v Peru v konvente niekoľko
mesiacov. Boli pre mňa osobne obrovským požehnaním.
ČO OČAKÁVAM
Verím, že ako mňa Boh
vytrhol zo smrti hriechu. tak jeho slovo, ktoré je živé a má moc nad každým
hriechom, povolá dnes ľudí, ktorí stratili všetko v lákadlách sveta, akým sú
drogy, alkohol, sex, internet, že dnes povolá tých, ktorí stratili všetku nádej
v lásku a od samovraždy ich delí už len krok, že dnes povolá tých, ktorí boli
zneužívaní, ktorí sa hanbia za svoju minulosť a žijú v strachu pred pravdou, že
dnes povolá tých, ktorí sa v živote nestretli s láskou a s porozumením
pre svoje slabosti a chyby, že povolá tých, ktorí sa vždy stretli len s
moralizmom a nie s milosrdenstvom, že dnes povolá tých, ktorým nebolo odpustené
a ktorí nepriali odpustenie, že dnes povolá tých, ktorých nikto neprijal
len preto, že sú úprimní. Verím, že títo ľudia počujú dnes vo svojom srdci Ježišov
hlas „Poď za mnou!" Verím aj v to, že oni odpovedia na jeho výzvu!
NIEČO O SPOLUSESTRÁCH
Moje spolusestry
pochádzajú z rôznych kútov sveta (Amerika, Afrika, Madagaskar, Európa). Aj keď
pochádzajú z rôznych krajín, sú to moje sestry a cítim sa úplne ako so svojimi.
Ježiš je naším stredom, našou láskou, naším zmierením. Sú pre mňa milosťou,
každá jedna. Mám ich veľmi rada, nielen ľudskou láskou, ale i láskou Ježiša Krista,
ktorý je medzi nami prítomný. Osobitným darom je pre mňa moja abatiša (matka).
Je živým príkladom služby svojím sestrám a lásky k Ježišovi Kristovi až na
smrť.
ODKAZ ČITATEĽOM
Ježiš Kristus je
zmŕtvychvstalý! Svoju vlasť, priateľov, známych nosím v srdci a modlím sa za
vás! Som šťastná a vďačná, že som vydatá za Ježiša Krista, že On je mojím
ženíchom. Cítim sa ním milovaná a chcem povzbudiť tých, ktorí nemajú odvahu
alebo sa boja. Ja som tiež slabá, ale Ježiš je naša sila, naša nádej a
budúcnosť. Neboj sa nasledovať ho! On nás neprestane nikdy milovať, jeho láska
je mocnejšia ako smrť a je večná.