Sestra Veronika: „V Kláre som našla sestru“
Na Slovensku v súčasnosti nie je kláštor najstaršej vetvy Rádu svätej Kláry OSC, ľudovo klarisiek alebo Chudobných sestier sv. Kláry. Slovenské sestry žijú v spoločenstvách v zahraničí. Jednou z nich je aj rodená Žilinčanka – sestra Veronika Karaffová z kláštora pri nemeckom Paderborne.
Text Miroslav Leitner, Foto Archív sestry Veroniky Karaffovej
V kláštore ste od roku 2001. Ako ste sa dostali ku klariskám a do Nemecka?
Moja cesta nebola jednoduchá. Keď som poznala, že som asi povolaná na cestu, akou šla i sv. Klára, bola som presvedčená, že ide o už o vymretý rád, ktorý neprežil sekularizáciu a reformy cisára Jozefa II. Cestu mi pomohla nájsť moja aktívna činnosť u saleziánov v Žiline, kde som spolu s donom Milanom Fullom a ostatnými animátormi sprevádzala stretká birmovancov. S jednou birmovankyňou sme sa raz rozprávali o povolaní do rehole a zverila som sa jej s mojou situáciou. Ona vedela, že adresy klarisiek pozná jedna zo školských sestier v Katolíckom dome. Takto mi pomohli všelijakí dobrí ľudia. Nadviazala som kontakt s klariskami v Brne, ktoré tam práve začínali. K nim som aj neskôr vstúpila do postulátu. V noviciáte sa však ukázalo, že sa mi na tomto mieste nepodarí úspešne pokračovať vo formácii, a tak som prešla do spoločenstva v Paderborne, odkiaľ založenie v Brne vyšlo. Po nemecky som nevedela takmer nič, ale naučila som sa prekvapivo rýchlo, napriek mojim predsudkom voči tomuto jazyku.
Čo tvorí obsah charizmy klarisiek?
Najhlavnejším pojmom klariskej spirituality je, ako to hovorí
už náš pôvodný názov, chudoba. Tým sa nemyslí bieda. Chudoba, ktorá znemožňuje
plnohodnotný život, nikdy nie je dobrá, ale reálne vo svete vždy existuje. Františkánsko-klariskou
odpoveďou na ňu je vidieť v nej spôsob života samého Krista. Tak sa z nej stáva
duchovné bohatstvo a v tomto zmysle aj ideál hodný nasledovania. Prakticky ho
žijeme tak, že sa nezabezpečujeme.
Naše kláštory nám zväčša nepatria, nemáme zamestnanie, za ktoré dostávame pevný plat, neusilujeme sa mať to, čo pre život potrebujeme, pod kontrolou. Týmto postojom akosi vyzývame Boha, aby sa o nás postaral tak, ako to Ježiš hovorí v evanjeliu: „Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?" (Mt 6, 26) A Boh sa stará - cez dobrých ľudí, ktorí sa nám odmenia za našu skromnú prácu alebo nás podporujú z dobročinnosti. Pochopiteľne, takto nemôžu žiť všetci ľudia. Každý z nás žije jeden kúsok evanjelia a spoločne ho žijeme celé. S týmto poňatím ľudstva ako širokého spoločenstva je úzko spojená naša „otvorená klauzúra". My nežijeme v klauzúre, aby sme sa odvrátili od sveta a od ľudí, ale aby sme si vytýčili náš životný priestor ako prameň, z ktorého dávame svetu a ľuďom to, čo zasa potrebujú oni: duchovné zázemie, dobré slovko, službu modlitby a otvoreného srdca pre ich starosti a úmysly, s ktorými sa nám zdôverujú.
Čím vás oslovil život sv. Kláry a sv. Františka?
Sv. František ma nadchol svojou jednoduchosťou v prístupe voči Bohu. Boh je taký „malý", že od nás neočakáva vôbec nič, len aby sme ho pustili do nášho života, do nášho vnútra. Stačí mu byť týmto priestorom – a on sám z nás vytvorí krásnych a dobrých ľudí. Boh si zvolil chudobu človeka, aby sa nám v nej daroval celý. Pre neho nie je žiadne srdce primalé. Pri čítaní listov sv. Kláry sv. Anežke Pražskej som mala dojem, že ich písala pre mňa. V Kláre som našla sestru, ktorá mi ukázala, že túžba po láske, ktorá prevyšuje úplne všetko, čo si kedy pod ňou vieme predstaviť, nie je trúfalá. Naopak - môže byť povolaním. Nie je ľahké prijať veľkosť takéhoto povolania, treba sa na to stať úplne malými a chudobnými – až tak, že dovolíme Bohu vyvoliť si preň práve nás.
Ako sa človek dopracuje ku kontemplatívnej modlitbe? Dá sa
vôbec naučiť modliť?
Je to veľmi jednoduché, ale treba na to vytrvalosť. Modlitba
je spôsob, ako pestovať a udržiavať vzťah s Bohom. Ak prestaneme konať tie malé
krôčiky, vzťah vybledne a stratí sa z nášho vedomia. Klára popisuje cestu ku
kontemplatívnej modlitbe štyrmi krokmi: Po prvé: Pozri sa na Krista, všimni si
ho (v úryvku evanjelia, na kríži...). Po druhé: zahľaď sa naň – prekonaj tú hranicu
medzi okamihom a hľadením. Po tretie: Nechaj sa osloviť tým, čo sa začne diať v
tvojich myšlienkach, srdci, duši – zotrvaj pri tom a upusť od kontroly, dôveruj
mu. Po štvrté: Kontempluj. Tento krok daruje Boh sám. Ak sa približujeme k
Bohu, On nám beží v ústrety. Už niekde na polceste sa udeje stretnutie, žasnutie,
objatie. Myslím si, že najväčším problémom pre nás pri modlitbe je náš strach,
že Boh bude od nás niečo vyžadovať, niečo nám chcieť vziať, alebo je to obava z
pravdy o nás samých. Preto máme ťažkosti s dôverou a otvorením sa. Ale Boh nás
pozná a rozumie nám úplne, je naším najlepším priateľom, a tak sa voči nám
i správa. Kontemplácia znamená byť aspoň na chvíľku v jednote s ním – bez
prekážok, bez ťažkostí, v radosti... Je to kúsoček neba na zemi (úsmev).
Na Slovensku sú v súčasnosti len Klarisky-Kapucínky OSCCap, založené okolo roku 1538. Pôsobia v Kopernici neďaleko Kremnice.
Vrátia sa klarisky opäť na Slovensko? Vieme, že sa v tejto
otázke angažujete...
Ďakujem za túto otázku. Myslím si, že nie som sama, ktorú Ježiš nadchol charizmou a životom sv. Kláry a veľmi rada by som tým druhým uľahčila, čo som ja mala ťažšie. Preto sa snažím stavať mosty pre možné povolania. Zakladať nemôže nikto sám. Treba na to niekoľko odvážnych povolaných, ktoré sú ochotné vstúpiť do formácie v jednom spoločenstve v zahraničí otvorenom tejto myšlienke, s nádejou a dôverou, že im Boh niekedy splní ich túžbu, aby sa obnovila tradícia našej vetvy i doma. Klára tiež nevedela, ako sa jej cesta vyvinie, urobila prvý krok a potom vždy jeden ďalší a Boh jej, ako sama píše, daroval sestry. Sen, aby sme mohli znova pôsobiť v našej krajine, snívam už od samého počiatku, teda asi 19 rokov, a veľmi rada by som bola súčasťou jeho uskutočnenia. S podporou bratov františkánov i kapucínov, ktorých, hlavne našich žilinských, veľmi dobre poznám, sa môže počítať a aj otec biskup Tomáš Galis by rád v diecéze prijal dar kontemplatívneho rádu.