3D: Dávať Dobro Druhému

Ježiš hovorí: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás. Muž, žena, rob to ako ja, daruj seba!" Musíme poznať a prijať svoju identitu, aby sme tak vedeli, koho to vlastne chceme darovať. Ak neprijímame svoju identitu, celý život sa potom na muža a ženu len hráme. Boh nás stvoril rovnakých v dôstojnosti, ale zároveň rôznych, aby sme sa mohli dopĺňať. 

MUŽ má telo i ducha prispôsobené na zápas a dobývanie, aby mohol byť pánom a kráľom zeme podľa prvotného povolania. Bol stvorený pre činnosť! Muž sprítomňuje to, čo vlastne prichádza od Boha, teda má úlohu kňaza. On je hlavou rodiny a jeho hlavou je Kristus. On nesie zodpovednosť za Božiu prítomnosť vo svojom dome a pozýva rodinu do stretnutia s Bohom aj v modlitbe. Zároveň materiálne zabezpečuje rodinu, ako aj vzťahy s vonkajším svetom. Chráni tých, ktorí mu boli zverení. 

Muž nie je hlavou preto, že by mal mať vždy pravdu. Nemusí všetko vedieť a všetkému rozumieť, ale môže použiť zdravý rozum, nechať si poradiť aj od svojej manželky a potom sa rozhodnúť a niesť za to zodpovednosť. Ak muž povie manželke: „Urob, ako chceš!", musí si byť vedomý, že keď to povie, on je ten zodpovedný. Veď urobila, čo jej povedal. 

Boh mu dal silu a on ju má použiť, ale nie tak, že bude vládnuť vo svojej rodine a manželke svalmi, krikom a rozkazovaním. Skutočná sila muža sa prejaví v tom, že sa zbaví svojho egoizmu a slúži svojej rodine. 

ŽENA má telo stvorené tak, aby prijímalo, utešovalo a dávalo život. Je srdcom rodiny, vytvára teplo domova a prináša krásu. Je pomocou mužovi, a to aj pri starostlivosti o svoje deti. Je duchovnejšia, je nádobou pre Božie slovo podľa vzoru Panny Márie, dokonalej ženy. Aj žena potrebuje oslobodenie. Lásku prežíva veľmi citovo. Láska nie je emócia, ale vedomé rozhodnutie chcieť dobro druhého. Žena sa nemôže riadiť len tým, čo práve cíti, ale mala by byť vnímavá, hľadať a premýšľať o veciach vo svojom srdci, hovoriť o nich s Bohom. Stačí Bohu povedať: „Hľa služobnica Pána...", pričom nemusí všetkému hneď rozumieť a mať nad tým kontrolu, ale vedieť dôverovať Bohu. Potom nemusí hneď prísť riešenie problému, ale určite príde pokoj.

Úloha syna, úloha dcéry

Muž plní v živote úlohu syna, manžela, otca. Žena úlohu dcéry, manželky a matky. Každý muž je najprv synom, každá žena je najskôr dcérou. Stále sme Božie deti. Musíme však dospieť. Ak máme byť dobrými manželmi a rodičmi, musíme byť zrelé slobodné bytosti. Nezrelosť môžu muž aj žena maskovať. Napríklad tak, že ženy sú závislé od muža ako dieťa alebo potrebujú mať všetko pod kontrolou a manipulovať. Muži maskujú neistotu agresivitou, iróniou, ignoráciou alebo tým, že chcú robiť „dojem". Majú strach, že zlyhajú alebo prenechávajú svoju zodpovednosť na ženu.

Úloha manžela, manželky

Máme robiť jeden druhého šťastným podľa vety: Chcem aby ti bolo pri mne dobre. Problémy riešime spolu, podľa možnosti čo najskôr. Nehromadíme ich. Sv. Otec František hovorí, že aj keď po sebe hádžeme taniere, nech sú naše problémy akékoľvek veľké, ešte v ten deň musí prísť zmierenie. My nie sme vo vojne jeden proti druhému, ale obaja proti tretiemu - Zlému. On nás chce rozdeliť. Buď obaja vyhráme alebo obaja prehráme. Nemáme sa vzájomne obviňovať, ale v úcte si hovoriť, čo nás teší a čo nás zraňuje. Ak to nevieme, tak sa to máme učiť a prosiť Boha o silu: „Pane, teraz to nejde, nechápeme sa, ale veríme, že ty nájdeš spôsob, ako nám pomôcť."

Úloha otca, úloha matky

Každý muž je povolaný k otcovstvu a každá žena k materstvu a nemusia zákonite priviesť na svet deti. Hovoríme o telesnom a duchovnom rodičovstve. Až keď dospejeme ako manželia, môžeme dobre plniť úlohy otca a matky. Plodnými sa stávame len keď sa spájame s Bohom, keď celou svojou bytosťou a v každom okamihu primkneme k Nemu. Všetci sme povolaní k svätosti, aj naša rodina je povolaná k svätosti. Nasledujme príklad svätej rodiny.

Sv. Jozef je príkladom muža silnej viery, obetavého manžela a starostlivého otca. Sv. Písmo používa len jedno slovo pre sv. Jozefa ,,muž spravodlivý". Keď uvidel Máriu tehotnú, určite mal v sebe zmätok, ale nepomstil sa, nedokazoval svoju pravdu krikom a hnevom, naopak nechcel ju vystaviť verejnej hanbe a odsúdeniu. A čo ja? Kde ventilujem svoje napätie, doma? Jozef ťažko pracoval, a predsa učil Ježiša remeslu tesára. Venujem sa ja svojim deťom? Muž nemá byť len ploditeľ a živiteľ, ale skutočný otec a kňaz ako Jozef, ktorý sa vždy rozhodoval pre dobro rodiny, nie svoje vlastné dobro. Chránil ju a miloval Boha. Dôveroval mu vo všetkom, a preto Mária mohla dôverovať Jozefovi a jeho rozhodnutiam. Vždy sa rozhodoval s Bohom, nie na vlastnú päsť, preto vytváral atmosféru pokoja aj v ťažkých situáciách a nie zmätok a neistotu. 

Každá žena je povolaná byť matkou, aj keď neporodí dieťa. Je povolaná starať sa a obetovať pre životy iných. Je tak stvorená. Mária nám ukazuje, ako byť dobrou matkou. Starala sa o Ježiša, bol jej syn, a predsa ho nechcela vlastniť. Ani Jozefovi nevnucovala svoje predstavy, ale nasledovala ho. Isto spolu s Jozefom o veciach hovorili aj ich spolu riešili. Mária však v prvom rade dôverovala Bohu a cez túto dôveru Jozefovi. Nespochybňovala jeho rozhodnutia, nechcela ovládať a mať veci pod kontrolou. Milovala Boha a vytvárala s Jozefom spoločenstvo lásky, kde mohol Ježiš dospieť. Nebránim ako matka svojim deťom dospieť? Nepoužívam ich ako prostredníkov pri riešení našich problémov? Deti to nezvládnu. Oni si nemajú vyberať, kto je lepší, či otec alebo mama. Vtedy prehrávame všetci, my aj deti.

Často chceme byť uzavretí do seba, žiť len jeden pre druhého, pre svoju rodinu. Keď prijmeme do nášho vzťahu aj Boha, dokážeme prijať aj blížnych s ich potrebami. Don Bonetti nás vyzval – vaše manželstvo nemá slúžiť iba vám a vašej rodine, ale má slúžiť aj ostatným, má slúžiť aj Cirkvi. Slúžiť Cirkvi môžeme priamo cez rôzne aktivity, tie však nesmú byť únikom od manželstva alebo od rodiny. Ale hlavne slúžime naším manželstvom. Našou láskou predsa sprítomňujeme Krista a máme ho prinášať všade, kde prídeme.

Všetkým by malo byť jasné, že toto je môj muž, toto je moja žena. Nie je potrebné aby sme to kričali do sveta, musí to byť jasné z toho, s akou úctou sa k sebe správame.

V úvode sme hovorili ako budovať spoločenstvo lásky cez 3D. Dávať dobro druhému, ešte lepšie to bude cez 4D, denne dávať dobro druhému. A dá sa to robiť bez úcty?