Mestská časť poľského Bielska-Biala Halcnów sa stala miestom dialógu Poliakov a Slovákov. Stowarzyszenie Forum Edukacyjne z Bielska-Bialej a Inštitút Communio zo Žiliny pripravili stretnutie obyvateľov prihraničných regiónov Razem w drodze/Spolu na ceste, ktoré pomohlo demaskovať stereotypy, ktoré si vytvárame o sebe, o susednom národe resp. ktoré nám podsúvajú médiá, ale aj hľadať to, čím sa môžeme navzájom obohatiť.
Poliaci vo vzťahu
k Slovákom – bez predsudkov
Ako vidia Poliaci Slovákov, v akých stereotypoch žijeme? Ak Poliak počuje Slovák, ako prvé mu napadne Československo, možno čokoláda Študentská pečať (je to síce český výrobok, ale dajme tomu...), hory a turistika, termálne pramene, ale aj pracovitosť. Poliaci dokázali oceniť, kam sme sa za krátky čas ako krajina dostali – stabilizovali sme u nás politickú, hospodársku a ekonomickú situáciu, máme euro. Uvedomili sme si, že to, čo na Slovensku považujeme za pomalé a problematické, v zahraničí považujú za dynamické a úspešné. Čo môžu Poliaci ponúknuť Slovákom? Prítomní sa zhodli, že existuje niekoľko oblastí, ktoré možno považovať ako vhodné na „kultúrny" export: svetové centrum Božieho milosrdenstva v Lagiewnikách a vieru vo všeobecnosti, turistiku a kuchyňu (osobitne zdôrazňovali oštiepky!) a literatúru. Poliaci vo vzťahu k Slovákom vo všeobecnosti pristupujú bez predsudkov, lebo zväčša žiadne nemajú. Slováci sú pre väčšinu Poliakov bývalí Česi a našu malú krajinu vidia z cesty/diaľnice, ktorou prechádzajú do Rakúska alebo Talianska. Na Orave by vedeli hovoriť aj o záplave poľských návštevníkov, ktorí sa radi lyžujú a plávajú. Ale aby sme opäť neposilňovali stereotypy...
Slováci vo vzťahu k Poliakom
– komunikatívni obchodníci a cestovatelia
Ak Slováci počujú niečo o Poliakoch, je to zviazané najmä s Jánom Pavlom II. a vierou ako takou, s plnými kostolmi a masami ľudí. Iný obraz, ktorý sa nám v súvislosti s Poliakmi vynorí v pamäti a je výrazom našich praktických skúseností, sú poľské trhy, lacné a zväčša nekvalitné výrobky a obchodníci – „šmelinári". Tretí obraz o Poliakoch môže byť zhmotnený do Krakova, kultúry a literatúry reprezentovanej napríklad Sienkiewiczom. V nedávnej minulosti sme za asi najvýrečnejší symbol Poľska považovali cukríky krówky (ktoré mnohí Poliaci nepoznajú). Za vývozný artikel smerujúci do Poľska považujú niektorí Slováci napríklad futbalistov, ktorí idú do Poľska za lepšími platovými podmienkami, autá, ktoré sa na našom území vyrábajú a spomínané cesty, ktorými sa môžu Poliaci ako veľkí cestovatelia presúvať ďalej na juh. Slováci nemajú zväčša komplikovanú minulosť s Poliakmi, preto ich chápu nielen ako nie nepriateľský národ, ale komunikatívnych obchodníkov so všetkými komoditami. Ak by sme pátrali po autostereotypoch, Poliaci vidia svoju krajinu v heslách Boh, česť a otčina alebo v skrze mesianistické idey o vyvolenosti. Slováci zas radi žijú z mýtov o dôležitosti centra Európy a zabudnutej starobylosti národa odzrkadľujúcej sa napríklad v tom, že sme nositelia a pokračovatelia cyrilometodskej tradície. To, čo radi komunikujeme okolitým národom, je obraz Slovenska vychádzajúci z pastierskej kultúry: ovečky, fujary, valašky, syry, slivovica, folklór. Či tento obraz reprezentuje celé Slovensko a či sa zakladá na pravde, je iná otázka...
Impulzy do nového
života: odhaliť potenciál
Na stretnutí spoločne odhaľovali potenciál, ktorý spí v každom z nás. Čo nám bráni rozvíjať náš osobný (ale aj komunitný a národný) potenciál, je strach zo zlyhania, zranenia z minulosti a rozličné druhy prekážok. Ak hľadáme cestu, ako potenciál rozvíjať, ide o prijatie zodpovednosti a zaangažovanie sa v príležitostiach, ktoré sa objavia. Nikto nie je ostrovom sám pre seba, preto treba vykročiť z komfortnej zóny a počúvať, čo hovorí Boh. Aj keď mlčí, aj keď sme na púšti a počuť hlasy iného/iných, vieme zabojovať a vytrvať na ceste. Ako Abram, Mojžiš, Peter, emauzskí učeníci alebo kanánská žena. Nechceme pestovať kult úspešných, ale posilňovať hľadajúcich a zápasiacich. Veríme, že ľud Trojmedzia nájde k sebe cestu prostredníctvom vzájomného dialógu a viery.
Najbližšie stretnutie bude v sobotu 25. marca v Diecéznom centre v Žiline.