Pocta kuriérom Božieho slova
V období
komunistickej totality mala miestna cirkev v každej krajine východného bloku
svoje vlastné problémy. A predsa vznikali výnimočné iniciatívy, ktoré
spájali utláčaných veriacich z rôznych krajín.
V období totality u nás nesmeli vychádzať
knihy s náboženskou tematikou. Medzi veriacimi bol však silný hlad po
duchovnej literatúre. Veľkou pomocou boli knihy, ktoré pochádzali z Poľska
a na naše územie sa dostávali prostredníctvom výmeny na pohraničných
hrebeňoch hôr. Svedectvá ľudí, ktorí riskovali perzekúcie zo strany vtedajšej
moci a prenášali náboženské materiály, nájdeme v knihe Kuriéri
Božieho slova od poľského autora Mariana Sczepanowicza, ktorá je dostupná už aj
v slovenčine. Vydalo ju Spoločenstvo Fatima, sekulárny inštitút pri príležitosti stého výročia zjavení vo
Fatime. V Žiline sa konala prezentácia knihy 28. novembra 2017.
Katolíci
v Poľsku počas komunizmu
Hoci komunistický režim nebol voči Katolíckej cirkvi
naklonený v žiadnej krajine, stupeň útlaku bol v rôznych krajinách
odlišný. Situácia katolíkov počas komunizmu u našich severných susedov
bola oproti Československu podstatne uvoľnenejšia. 14. apríla 1950 došlo k
dohode medzi poľskou vládou a episkopátom. Vláda potvrdila cirkvi právo na
náboženské vyučovanie v školách, štatút Katolíckej univerzity v Lubline.
Mohli fungovať katolícke spolky, charitatívna či katechetickú činnosť, vlastná
tlač a vydavateľstvá. Veriaci sa mohli
zúčastňovať na verejných bohoslužbách a tradičných púťach, čo bolo pre
Slovákov v tom čase nemožné. Prímasom Poľska a arcibiskupom vo Varšave
boli veľké osobnosti Stefan Wyszyński a jeho nástupca Józef Glemp, ktorí
mnohorakým spôsobom podporovali pomoc katolíkom na Slovensku, čo bolo možné
vďaka voľnejším rukám cirkvi v Poľsku.
Batohová
prenosová technika
Podnetom pre začatie pomoci boli svedectvá Slovákov
o náboženskej situácii v ich krajine. Poľský kňaz Stanisław
Ługowski,
hlavný aktér pomoci v súčasnosti pôsobiaci na Slovensku, vysvetľuje: „Ich
svedectvo viery, jednoduchosť a skromnosť na nás zapôsobili. Informácie, ktoré
nám podali, o živote cirkvi v ČSR nás prekvapili, boli sme šokovaní, že taká
miera prenasledovania môže byť u našich susedov." Poliaci pozdĺž
poľsko-československej hranice zorganizovali sieť prenosových lokalít. Cez
Západné Tatry, Spiš, Oravu, Kysuce ako i cez Těšín sa pašovali Biblie,
katechizmy, misály, modlitebníky, devocionálie, kazety, ktoré boli vytlačené
alebo zhotovené v západnej Európe a v osemdesiatych rokoch aj
v Poľsku. Pašeráci – kuriéri boli hlavne študenti, horolezci, horská
záchranná služba a obyvatelia pohraničných dedín. Poľskí klerici vybavili
kuriérov veľkými batohmi a tí ich vyniesli v určený čas na určené
miesto, čo boli zvyčajne štíty a vrcholy hôr. Tu sa stretli so Slovákmi,
ktorí v podobne vyzerajúcich batohoch priniesli hlavne potraviny, ako
klobásy, salámy, ktorých bolo v Poľsku nedostatok. Batohy si vymenili
a dúfali, že ich bez kontroly doručia na určené miesto.
Dobrodružstvo
a nebezpečenstvo
Pre mnohých kuriérov bolo pašovanie dobrodružstvom,
ale aj obetou a pre tých, ktorých chytila pohraničná stráž, aj začiatkom
veľkých problémov. Hrozilo vypočúvanie, strata zamestnania či dokonca väzenie
a nik vtedy netušil, kedy totalita padne. Heroická služba ale predovšetkým
prinášala mnoho požehnania, udržanie duchovného života podzemnej cirkvi a hlboké
cezhraničné priateľstvá.
Povinnosť
stále aktuálna
Počas prezentácie knihy odzneli dva dôležité odkazy.
Je veľmi dôležité pripomínať sihodnotu slobody a nesmieme zabúdať na tých,
ktorí pre ňu veľa riskovali. Vladimír Javorský, hlavný iniciátor prekladu knihy,
vysvetľuje: „Kniha obsahuje nesmierne veľa informácii, ktoré boli zahalené
rúškom tajomstva. Tá pomoc, ktorú robil poľský episkopát pre slovenskú cirkev,
bola neskutočná. Je až zázrakom, že Poliak si dal takú námahu a 13 rokov zbieral
tieto informácie a nakoniec ich spracoval do knihy." Stanisław
Ługowski
dopĺňa: „Mali by sme Bohu ďakovať za dar slobody, lebo to nie je samozrejmé. A
vďačíme za ňu aj tým, ktorí trpeli, ale si nedali vziať vnútornú slobodu."
Druhým odkazom je nekončiaci význam ohlasovania Božieho slova. Stanisław
Ługowski
dodáva: „Slúžili sme šíreniu Božieho milosrdenstva, o ktorom hovorí Sväté
Písmo. Bolo to aktuálne v tamtých časoch, ale povinnosť - evanjelizovať svet a
sprítomniť Ježiša Krista - je stále aktuálna."